LE JARDIN CREOLE

octobre 22, 2011

Lasotè lisé Belfontenn






Jòdi-a té ni an bel lasotè ba lisé nò karaib. Lasotè sé non an koudmen épi mizik tanbou, tibwa kòn lanbi dan linò karaib pou travay latè. nou pé di sé an lanmen ka lavé lot, dé lanmen ka lavé an fidji : ki vlé di sé solidarité ki ka woulé adan lasotè-a. sé zélev-la éséyé bouré ek jwé misik lasotè-a. Tout travay-tala sé pou mété atè an pwojé jaden kréyol. pliziè profésè asou pwojjé-a mé met-a-manyok la sé an pwofésè istwa/jéografi. Objektif sé menm ki ta Monjéral-la : montré jaden kréyol-nou an sé an agrikilti ki pwop ek ka rantré adan sa yo ka kriyé jòdijou dévlopman bosko (développement durable).

Lasotè-a ka koumansé épi an kout tanbou pou kriyé sé bourè-a. apré lè tout moun paré nou ka koumansé épi granson pou pété tè-a. Belfontenn tè-a té red, sé bourè-a pa té pé travay an gou- yo, alò yo bouré an ti karé tè pou montré sa sa yé granson. Apré yo fè tibren mazonn : fè siyon.
Lè yo bout, sé manmay-la simen konpos anlè sé siyon-an. Gadé sé foto-a pou wè jan sa té bel.

sé jenn manmay-la fè an ti bokantaj pawol épi sé ansien-an : yo pozé kèsion asou manniè yo té ka fè lasotè an tan-yo ; ki manniè lavi-yo té yé. yo partajé ekspérians-yo épi lajénes. WOULO BRAVO , respé épi lonè pou misié Maizeroi, Gato ek Babin. Sé yo ki ni konésans-la.

Apré travay-la, nou manjé ansanm adan lisé-a, zélev seksion restorasion fè bon manjé kréyol ba nou. Nou pasé an bel ti moman ki bout épi an ti bèlè.

Mèsi Murielle, plis fos.
Mwen ka pansé pwochen lasotè-a sé ké Monjéral.

Aucun commentaire:

Enregistrer un commentaire